Skutočná dôvera rastie tam, kde neexistuje vydieranie láskou
Deti sú veľmi pozorní poslucháči, vnímajú nielen slová, ale zachytávajú aj intonáciu, mimiku, emócie a podtext. Rodičovské vety povedané v zhone alebo s podráždením môžu v detskej mysli zanechať hlbokú stopu. RBC-Ukrajina vysvetľuje, akým frázam sa treba vyhnúť, aby sa zachovala dôvera v rodine.
„Nemám čas“ = „Si nedôležitý“
Keď dieťa počuje, že nemáte čas, môže mať pocit, že na jeho potrebách nezáleží. Dokonca aj krátky rozhovor alebo objatie môže niečo zmeniť. Je dôležité byť nielen fyzicky prítomný, ale aj emocionálne k dispozícii. Úprimná pozornosť buduje dôveru lepšie ako akékoľvek vysvetlenie.
„Neplačte“ = „Na vašich emóciách nezáleží.“
Zákaz plaču učí dieťa potláčať emócie namiesto toho, aby ich prežívalo. Ničí to schopnosť viesť úprimný dialóg. Je lepšie povedať: „Vidím, že si smutný. Porozprávajme sa o tom.“ Takto sa dieťa naučí dôverovať a zdieľať pocity.
„Ja som ti to hovoril!“ = „Som múdrejší ako ty.“
Tieto slová znehodnocujú skúsenosti a rozhodnutia dieťaťa. Vytvárajú skôr pocit poníženia než podpory. Namiesto toho sa spýtajte: „Čo si z toho mal?“ a pomôžte mu pochopiť situáciu. To buduje dôveru a učí myslieť samostatne.
„Nepleť sa mi do cesty“ = „Prekážaš mi.“ Ak chcete, aby sa vám niekto postavil do cesty, musíte ho požiadať o pomoc.
Keď je dieťa odstrčené, môže mať pocit, že jeho prítomnosť nie je vítaná. Aj keď ste zaneprázdnení, povedzte: „Daj mi 10 minút a budem tvoj(a)“. Dáte tým najavo, že je dôležité a jeho potreby nie sú ignorované. Úprimnosť a vysvetlenie sú kľúčom k porozumeniu.
„Si ešte malý, ničomu nerozumieš“ = „Na tvojom názore nezáleží“
Takéto slová zabíjajú sebadôveru dieťaťa a jeho túžbu podeliť sa. Namiesto toho by ste sa mali spýtať na jeho názor a vypočuť si ho až do konca. Dieťa má právo vyjadriť svoj názor a to buduje jeho sebavedomie. Skutočná dôvera sa začína vzájomným rešpektom.„Nevymýšľaj si“ = „neverím ti“.
Keď vám dieťa niečo povie, aj na fantázii záleží. Podceňovanie jeho slov vedie k strate otvorenosti. Je lepšie povedať: „Zaujímavé! Ako si to predstavuješ?“. Pomáha to udržiavať dôverné spojenie a rozvoj predstavivosti.
„Sklamal si ma“ = „Neprijímam ťa takého, aký si“.
Takéto frázy ničia vnútornú istotu. Dieťa sa začne báť robiť chyby, aby nestratilo rodičovskú lásku. Lepšie je povedať: „Som smutný z toho, čo sa stalo, ale aj tak ťa mám rád. Bezpodmienečná láska je základom dôvery.
„Teraz na to nie je čas“ = „Tvoje starosti nie sú dôležité“.
Niekedy dieťa jednoducho potrebuje byť vypočuté – bez posudzovania alebo rady. Keď mu to odoprieme, uzavrie sa do seba. Aj niekoľko minút úprimného počúvania môže mať zásadný význam. Dôvera sa rodí v okamihu pozornosti.
„Prečo nemôžeš byť ako ostatní?“ = „Nie si dostatočný.“
Porovnávanie s ostatnými znehodnocuje individualitu dieťaťa. Stráca vieru v seba a prestáva sa usilovať o rozvoj. Lepšie je zdôrazňovať silné stránky a podporovať rast. Podpora inšpiruje lepšie ako kritika.
„Všetko robím pre teba“ = „Si mojím dlžníkom“
Táto fráza vyvoláva v dieťati pocit viny namiesto vďačnosti. Začne si myslieť, že jeho láska nie je dar, ale povinnosť. Láska si nevyžaduje žiaden prospech – je bezpodmienečná. Skutočná dôvera rastie tam, kde neexistuje vydieranie láskou.
