On, ona a zviera: čo robiť, keď je váš vzťah skvelý, ale váš partner neznáša vašu mačku alebo psa

Chlpatý chvost vo vzťahu nie je katastrofa

Keď vo vzťahu všetko perfektne klape, ale váš partner nemôže vystáť mačku alebo psa, začína vnútorný konflikt. Nejde len o chlpy na pohovke alebo štekanie v noci – ide o hodnoty, hranice a dokonca aj o žiarlivosť. Čo teda robiť, ak nie ste pripravení vzdať sa ani lásky, ani domáceho zvieraťa?

Čo robiť, ak vaša milovaná osoba nemôže vystáť vašu mačku alebo psa, povedal pre RBC-Ukrajina životný kouč Vitalij Kursik.

„Môže vaša mačka spať s nami?“, „Ten pes stále líha, to ma irituje…“, „No, hlúpo na mňa pozerá…“ – známe frázy? To sú tie, ktoré môžete počuť od človeka, ktorý nemá rád domáce zvieratá. A to môže byť skutočný problém, ak je táto osoba vaším partnerom vo vzťahu.

„Takže sedíte medzi dvoma ohňami: na jednej strane láska, na druhej strane chlpatá láska. A každá strana na seba ťahá deku (alebo labku). Situácia v skutočnosti nie je jednoduchá. Pretože keď človek povie ‚nemám rád zvieratá‘, a vy ich máte ako rodinu, zvyk, emocionálnu oporu, vníma to ako odmietnutie časti vás,“ hovorí odborník.

Vysvetľuje, že zviera v živote mnohých ľudí znamená viac než len mačku alebo psa. Je to: emocionálna opora; živá bytosť, ktorá s vami už bola; súčasť priestoru a každodenného života.

Čo teda v takejto situácii robiť?

  • Uvedomte si, v čom spočíva skutočný problém. Je to kožuch na gauči – alebo je to žiarlivosť na „vrčanie“? Alebo je to možno strach či trauma z detstva?
  • Rozhovor. Bez vtipov a agresie. Vysvetlite, prečo je pre vás zviera dôležité. Spýtajte sa, čo presne vášmu partnerovi spôsobuje nepríjemné pocity. Možno riešením sú jednoduché pravidlá: nie v posteli, nie na stole, nie v tanieri.
  • Neobetujte toho, koho milujete. Ak vám niekto bez okolkov povie: „Buď ja, alebo tvoj pes,“ je to červená vlajka. Pretože láska, ktorá dáva ultimáta, býva panovačná.
  • Nájdite kompromis. Možno je potrebné vysávať kabát. Možno trochu tréningu. Alebo možno samostatnú deku pre mačku. Ale ak obaja chcete urobiť kompromis, môžete ho urobiť.

Keď nie je šanca na vysvetlenie?

Ak váš partner/partnerka prejavuje neúctu alebo krutosť voči zvieraťu – nejde o psy alebo mačky. Ide o zaobchádzanie so slabším. A to je červená vlajka.

„Chlpatý chvost vo vzťahu nie je katastrofa. Je to však skúška schopnosti vyjednávať, rešpektovať hranice a prijať „set“ partnera spolu so všetkými jeho náklonnosťami. Pretože niekedy, nech sa to točí akokoľvek – mačka bola prvá,“ hovorí odborník.

Nie každý musí byť z vašej mačky alebo psa nadšený od prvého dňa. Ale časom môžu aj tí najväčší skeptici zmeniť názor – ak im umožníte spoznať zviera vlastným tempom.

Požiadajte, aby ste sa zvieraťa nedotýkali, ak si to váš partner neželá. A zároveň – nesnažte sa mu dokazovať, aké je „roztomilé“. Nech je rešpektovanie vašich citov k zvieraťu prvým krokom.

„Niekedy nie je hlavnou príčinou konfliktu odmietnutie zvieraťa, ale jeho prejav. Napríklad vášmu partnerovi (partnerke) chýba empatia, netoleruje niečo iné, má problémy s hranicami alebo žiarli na vašu citovú náklonnosť,“ dodáva kouč.

Existujú situácie, v ktorých je kompromis nemožný. Napríklad váš partner má silné alergie alebo otvorene pohŕda zvieratami. V takýchto prípadoch nie je voľba ani tak medzi „človekom“ a „zvieraťom“, ale medzi vami a vašimi hranicami. Ak je pre vás prítomnosť zvieraťa dôležitá, je dôležité, aby ste sa nezradili.

Tiež – môže to byť prebudenie, že partneri vidia život inak. Ak jeden človek vníma psa ako súčasť rodiny a druhý ako zdroj špiny, bude ťažké vybudovať harmonický a pevný vzťah. Ak však existujú skutočné city a rešpekt, je úplne reálne nájsť možnosť, ktorá by vyhovovala všetkým.

„Ak sa vám nedarí nájsť rovnováhu v takýchto všedných, ale emocionálne dôležitých momentoch – niekedy sa oplatí pozrieť sa na vzťah zvonka a vyhľadať nezávislú pomoc, napríklad koučing. Odborník pomôže vyriešiť, kde a kto zasahuje do kožucha a kde je skutočný konflikt, ktorý nesúvisí so zvieraťom,“ zhrňuje Vitalij Kursík.

Rating
( No ratings yet )
Blog | MUDr. Jaromír Čech