Aké správanie rodičov môže nenápadne zlomiť srdce dieťaťa, si prečítajte nižšie
Aj tí najoddanejší a najstarostlivejší rodičia sa niekedy dopúšťajú chýb bez toho, aby si uvedomili, ako hlboko môžu traumatizovať svoje dieťa. O tom, aké rodičovské činy môžu nenápadne zlomiť detské srdce, rozpráva Mixnews.
Ignorovanie príbehov detí: „Na mojich myšlienkach nezáleží?“
Po dlhom dni v práci nemajú dospelí vždy energiu počúvať dlhé detské príbehy o dobrodružstvách medvedíka, dôležitých udalostiach na pieskovisku alebo ďalšiu rozprávku o dinosauroch. Pre dieťa je to však viac ako len „rozprávanie“. Je to ich spôsob, ako zdieľať svoj svet, cítiť sa s vami prepojené, byť vypočuté a pochopené.
Ignorovaním takýchto príbehov rodičia nevedome vysielajú dieťaťu: „Tvoje pocity a myšlienky nie sú pre mňa dôležité“.
Ale úprimný záujem, aj keď len na pár minút, pomáha dieťaťu cítiť sa významným, zaujímavým a bezpodmienečne milovaným. Buduje to jeho sebaúctu a dôveru v rodičov.
Odňatie náklonnosti za zlé správanie: „Lásku si treba zaslúžiť“
Dieťa musí niekedy porušiť pravidlá – je to neoddeliteľná súčasť dospievania a poznávania hraníc toho, čo je dovolené. Keď však rodičia reagujú tichým odvrátením, odmietnutím objatia alebo odstrčením, dieťa si začne myslieť, že lásku si treba zaslúžiť.
Takéto trestanie citovým odcudzením formuje presvedčenie: „Ak sa správam zle, nie som hoden lásky.
V dospelosti môžu tieto postoje vážne narušiť budovanie zdravých, dôverných vzťahov, pretože človek bude neustále pociťovať strach z odmietnutia.
Výkrik, keď už dieťa bojuje: „Nikto nechce môj strach“
Keď má dieťa záchvat hnevu, je zmätené alebo vystrašené, posledné, čo potrebuje, je, aby naň dospelý kričal. Rodičovský hnev a zvýšený tón v takýchto chvíľach len zvyšujú jeho vnútorný chaos, desia ho a mätú. Dieťa si nevie poradiť so svojimi emóciami a agresia dospelého situáciu len zhoršuje.
Ak rodičia namiesto kriku prejavia pokoj a porozumenie, pomôže to dieťaťu nielen zvládnuť emócie tu a teraz, ale naučí ho to aj samostatne regulovať svoj emocionálny stav v budúcnosti. Budete preňho príkladom emocionálnej stability.
Ponorenie sa do telefónu počas kooperatívnych hier: „Obrazovka je dôležitejšia ako ja“Mohlo by sa zdať, že dieťa sa hrá samo a dospelý môže rýchlo skontrolovať kanál správ alebo odpovedať na správu. Deti sú však veľmi citlivé na to, že rodičia sú im fyzicky nablízku, ale ich myšlienky sú niekde ďaleko, za obrazovkou gadgetu.
Toto správanie postupne vytvára v dieťati bolestný pocit: „Som menej dôležitý ako obrazovka“.
Spoločná hra nie je len „pozadím“ pre aktivity dospelých, ale plnohodnotným dialógom, pri ktorom dieťa potrebuje vašu plnú pozornosť a prítomnosť. Je to investícia do jeho emocionálneho rozvoja.
Poškodenie citov: „Nesmiem byť sám sebou“
Frázy ako „neplač“, „to je v poriadku“, „si dospelý“ znejú dosť nevinne. Skrýva sa za nimi však nebezpečný odkaz: „Na tvojich pocitoch nezáleží“.
Psychológovia upozorňujú: „Ak je dieťa pravidelne konfrontované s devalváciou svojej reality a emócií, môže vyrásť citovo uzavreté a neschopné intimity.“
Rodičia musia byť emocionálnym „bezpečným priestorom“, kde sa dieťa môže vyplakať, sťažovať, vyjadriť nespokojnosť, byť skutočné – bez strachu, že bude zosmiešnené alebo znehodnotené.
Neustále tlačenie: „Prekážam, som nepohodlný“
„Ponáhľaj sa!“, „Koľko môžeš kopať?!“ sú známe frázy z každodenného života? Ak však na dieťa neustále tlačíme, začne sa cítiť nepríjemne, ako príťaž alebo zdroj problémov pre rodičov.
Áno, deti často robia veci pomaly, ale práve v tejto pomalosti sa rodí pozornosť k detailom, objaviteľský záujem a hlboké poznávanie sveta.
Je dôležité, aby si rodičia uvedomili: náhlenie nie je vždy najlepším učiteľom a pomalosť detí nie je lenivosť, ale prejav živého záujmu o život a vlastné tempo vývoja.
Byť rodičom neznamená byť dokonalý, je to neustála cesta učenia sa a sebazdokonaľovania. Všetci my dospelí robíme chyby. Najdôležitejšie je včas si všimnúť, čo presne svojim deťom vysielame, a byť pripravení niečo zmeniť.
Veď práve v maličkostiach – v intonácii, v pozornom pohľade, v minúte úprimného rozhovoru – sa rodí pocit: „Som milovaný práve takto, bezpodmienečne“. A to je ten najcennejší dar, ktorý môžeme svojmu dieťaťu dať.
Stránka nie je zabezpečená! Všetky vaše údaje sú ohrozené: heslá, história prehliadača, osobné fotografie, bankové karty a ďalšie osobné údaje budú použité útočníkmi.
