Foto: z otvorených zdrojov
Spoločnosť stále žije s predstavou „ženy, ktorá príde a všetko vám vezme“: slobodu, priateľov, zmysel života, garáž.
Čoraz viac mužov po tridsiatke sa vedome rozhoduje pre život bez partnerky. A nie je to o osamelosti alebo zlyhaní – je to o inej voľbe. Po zmenách v spoločnosti a premene rolí žien a mužov mnohí prehodnocujú hodnoty. Prečo si muži 30+ v súčasnosti čoraz častejšie vyberajú slobodný život a či za to naozaj môžu ženy, povedal pre RBC-Ukrajina životný kouč Vitalij Kursik.
Má prácu, byt (alebo aspoň stabilný nájom), priateľov, koníčky, občas – fúzy a sen o bicykli. A zdá sa, že je ten správny čas na budovanie vzťahu.
„Takýto muž sa však neponáhľa. Nehorí túžbou zoznámiť sa, vtiahnuť niekoho do svojho sveta, ba čo viac – zmeniť zaužívaný spôsob života. A dôvodov môže byť niekoľko – vo väčšine prípadov nie sú dôvodom ženy, ale zmena názorov na moderný život,“ hovorí odborník.
Existujú už aj negatívne skúsenosti
Muži o svojich emóciách hovoria len zriedka, ale to neznamená, že neboli zranení. Podvádzanie, ponižovanie, rozvod alebo len séria toxických vzťahov zanechávajú stopy.
„Takíto muži dospievajú k smutnému záveru, že je lepšie ísť do toho sám, ako si znova prejsť tým istým mlátením. A neveria, že by to mohlo byť inak.“
Sám je pohodlný
Sloboda, rutina, v ktorej je človeku príjemne: nikto nevyčíta, nevŕta sa v duši, nenúti hovoriť o „pocitoch“. Je tu diaľkové ovládanie, chladnička, teplá voda a PlayStation – načo niečo meniť?
„Vo veľkých mestách čoraz častejšie počuť ľudí hovoriť: „Cítim sa dobre sám“. Deň je naplnený inými vecami – prácou, koníčkami, športom, dobrovoľníctvom, cez víkend – cestovaním. A to je stabilita, kde nie sú hádky, konflikty, sklamania. Teraz sa spoločenský tlak výrazne oslabil, a ak predtým bol slobodný alebo nezadaný muž „divný“, teraz je to len jeden z variantov normy,“ vysvetľuje Vitalij Kursík.
Stereotypy stoja v ceste
V spoločnosti stále pretrváva predstava „ženy, ktorá príde a všetko si vezme“: slobodu, priateľov, zmysel života a garáž. Alebo – naopak – „ženu, ktorú treba udržiavať“. A mnohí ľudia tieto roly nechcú hrať.
„V poslednom čase muži často priznávajú, že vzťahy im neprinášajú ani tak pocit radosti, ako skôr pripomínajú akúsi psychologickú prácu. Mnohí sú unavení z úlohy niekoho, kto „by mal“ byť silný, stabilný, vždy oporou. Od žien očakávajú zrelosť a zodpovednosť, čo je však niekedy veľmi ťažké,“ dodáva kouč.
Nevidia v tom zmysel
Po tridsiatke sa zmysel snaženia vytráca. Ak nie je túžba po deťoch, pečiatke, veľkej rodine – potom mnohí muži jednoducho nevidia dobrý dôvod, prečo by sa mali „pasovať do páru“.
„Teraz viac mužov chodí na psychoterapiu, na koučing a priznávajú, že videli, aké ťažké boli vzťahy ich rodičov – takže také niečo nechcú. Buď nechcú deti – nechcú privádzať deti do tohto nenormálneho sveta, nemajú zdroje na otcovstvo, alebo – už deti majú a nechcú opakovať scenáre,“ dodáva odborník.
Pretože nevedia, ako inak
Nikto nás neučil budovať rovnocenné vzťahy. Často sú len dve možnosti: buď mať všetko na starosti (a všetko ťahať), alebo byť pod kontrolou. A túžba byť „na rovnakej úrovni“ nie je vždy podložená skúsenosťou.
„Kedysi žena potrebovala ochranu, starostlivosť, silného muža vedľa seba, ktorý by všetko zabezpečil a vydržal. Teraz sa všetko zmenilo. Od roku 2022 sa ukrajinské ženy masovo stávajú hlavami rodín, podnikov, dobrovoľníckych projektov. Idú brániť krajinu, riadiť obrovské rozmery procesov alebo odchádzajú s deťmi do zahraničia a tam vlastne začínajú všetko od nuly. Od mužov však potrebujú iné veci – rovnocenného partnera, človeka s citmi. Len málo mužov sa môže stať spoľahlivou spriaznenou dušou pre nezávislú a sebavedomú ženu,“ vysvetľuje odborníčka.
Sú teda všetky ženy čarodejnice?
„Vôbec nie. To len mnohí muži vnímajú vzťahy ako hrozbu, nie ako zdroj. Pretože kedysi, v najzraniteľnejšej chvíli, sa s týmto zdrojom zaobchádzalo ako so slabosťou. A namiesto toho, aby chceli byť s niekým, je tu postoj „zvládnem to sám“. Niekedy je osamelosť voľbou. A niekedy je to obrana pred tým, na čo ešte nie ste pripravení,“ zhrňuje Vitalij Kursík.
