Foto: z otvorených zdrojov
Vrásky a šedivé vlasy sú dva zjavné znaky starnutia.
Proces starnutia organizmu neprebieha postupne, ale dramaticky sa zrýchľuje v troch špecifických obdobiach života. Práve v určitých vekových skupinách dochádza v ľudskom tele k najvýraznejším zmenám spojeným so starnutím. Informuje o tom RBC-Ukrajina s odvolaním sa na štúdiu v časopise Nature Medicine.
Podrobnosti o štúdii
Vrásky a šedivé vlasy sú dva zjavné znaky starnutia. Výskum však ukázal, že pomerne presnú odpoveď možno získať z krvného testu.
Štúdia zistila, že biologické starnutie nie je stabilný, lineárny proces, ale skôr sa v určitých intervaloch zrýchľuje.
Zistilo sa, že najvýraznejšie obdobia starnutia sa v priemere vyskytujú vo veku 34, 60 a 78 rokov. Príznaky fyzického zhoršovania sa začínajú objavovať v priemere vo veku 34 rokov.
Vek 34 až 60 rokov sa považoval za dospelosť, 60 až 78 rokov za neskorú dospelosť a 78 rokov a viac za starobu.
V rámci štúdie tím vedcov izoloval plazmu z krvi viac ako 4 200 zdravých účastníkov vo veku od 18 do 95 rokov. Výskumníci potom použili údaje od viac ako polovice z nich na zostavenie „proteomických hodín“ starnutia.
Konkrétne, v rámci určitých limitov dokázali hodiny presne predpovedať chronologický vek zvyšných 1 446 účastníkov štúdie. Najlepšie predpovede sa opierali len o 373 z takmer 3 000 proteínov hodín.
Hodiny tiež spoľahlivo predpovedali správny chronologický vek štyroch skupín ľudí, ktorí sa na štúdii nezúčastnili. Zaujímavé je, že slušné predpovede veku bolo možné urobiť len na základe deviatich najinformatívnejších proteínov hodín.
Okrem toho výskumníci zistili, že osoby, ktoré na základe krvných proteínov vyzerali biologicky mladšie, ako bol ich skutočný vek, dosahovali aj lepšie výsledky v kognitívnych a fyzických testoch.
Čo to znamená.
Výsledky štúdie naznačujú, že by bolo možné vyvinúť krvný test, ktorý by identifikoval ľudí, ktorí starnú rýchlejšie ako ostatní. Takíto ľudia môžu mať zvýšené riziko vzniku zdravotných problémov súvisiacich s vekom, ako sú kardiovaskulárne problémy, Alzheimerova choroba a osteoartróza, v mladom veku.
Okrem toho táto štúdia dáva nádej na vývoj intervencií, ktoré by mohli spomaliť „proteomické hodiny“ a potenciálne udržať ľudí biologicky mladších, ako je ich chronologický vek.
