Chronický stres nie je len emocionálna únava, je to riziko ohrozujúce život
Stres sme zvyknutí vnímať ako dočasnú reakciu organizmu na ťažkosti, ktorú možno jednoducho „prekonať“. Moderná veda však čoraz viac dokazuje, že chronický stres nie je len zlá nálada a únava, ale aj vážny rizikový faktor pre srdce, mozog a celý organizmus.
Podľa štúdie uverejnenej v časopise The Lancet zvýšená aktivita v mozgovej amygdale, centre zodpovednom za spracovanie stresu, priamo súvisí s vyšším rizikom kardiovaskulárnych ochorení vrátane mŕtvice a infarktu. The Science Explorer informoval o tom, ako presne stres „útočí“ na srdce, čo o tom hovoria vedci a ako si môžete chrániť zdravie – nielen emocionálne, ale aj fyzicky.
Stres sa začína v mozgu – ale tam sa nekončí
Zvýšená aktivita amygdaly (amigdaly) u ľudí koreluje s:
- aktívnejšou kostnou dreňou (ktorá produkuje biele krvinky – white blood cells),
- zvýšený zápal v cievach,
- a napokon so zvýšeným rizikom srdcového infarktu, mozgovej príhody a iných kardiovaskulárnych príhod.
Chronický stres „zapína“ biologickú reťazovú reakciu: aktivovaná amygdala vysiela signály do kostnej drene, to vedie k nadprodukcii bielych krviniek. Tieto bunky následne spúšťajú zápalové procesy v tepnách, spôsobujú tvorbu plakov a zúženie ciev, ktoré môžu viesť k vážnym komplikáciám.
Prečo je to dôležité najmä pre ženy
Ženy, najmä vo veku 30 až 50 rokov, sú často vystavené chronickému psychickému stresu: balansujú medzi prácou, deťmi, domácimi prácami, starostlivosťou o starších rodičov a vlastnými ambíciami. Často sa stres ignoruje alebo sa vníma ako „bežná súčasť života“. Môže však byť skrytým nepriateľom vášho srdca.
U žien sa tiež častejšie vyskytujú „tiché“ príznaky srdcového infarktu, ktoré sa dajú ľahko zameniť s bežným nervovým vyčerpaním alebo gastritídou.
Čo hovoria odborníci
Výsledky výskumu odhaľujú jedinečný mechanizmus, ako môže stres spôsobiť kardiovaskulárne ochorenia. Zníženie stresu neznamená len dobrý pocit, ale aj skutočnú ochranu srdca. Čoraz viac ľudí denne zažíva chronický psychosociálny stres. Mali by sme ho považovať za skutočný rizikový faktor srdcových ochorení, rovnocenný s hypertenziou a cukrovkou.
Tipy podložené vedeckými poznatkami
- Meditácia a dýchanie Pravidelná meditácia preukázateľne znižuje aktivitu amygdaly a hladinu kortizolu (stresového hormónu).
- Fyzická aktivita. Denná 30-minútová rýchla chôdza znižuje zápal a zlepšuje elasticitu ciev.
- Zdravý spánok. Kvalita spánku priamo súvisí s nervovou reguláciou – ženy, ktoré spia menej ako 6 hodín, majú vyššie riziko srdcových ochorení.
- Obmedzenie kofeínu, alkoholu a nikotínu. Tieto látky zvyšujú stresovú reakciu organizmu.
- Rozhovor s terapeutom alebo psychológom. Aj niekoľko sedení môže pomôcť rozpoznať základné zdroje stresu a znížiť jeho vplyv.
Chronický stres nie je len emocionálna únava, je to životné riziko. Vďaka modernej medicíne chápeme, že starostlivosť o náš duševný stav je súčasťou prevencie srdcových ochorení. Ak máte pocit, že žijete v neustálom režime napätia, neotáľajte – navštívte odborníka, vyskúšajte metódy sebaregulácie, venujte sa činnostiam, ktoré vám prinášajú potešenie. Vaše srdce si zaslúži nielen lásku, ale aj pokoj.
